Výsledky ankety za rok 2013

V predvečer Medzinárodných leteckých dní SIAF 2014, v piatok 29. augusta 2014, sa v Štátnej opere v Banskej Bystrici konal galavečer pri príležitosti vyhlásenia výsledkov ankety Zlaté krídla - Národná cena letectva Slovenskej republiky.
V pilotnom ročníku tejto prestížnej ankety boli ocenení:

Športové letectvo Slovenskej republiky:

Pán Marián Barus sa počas viac ako 50 ročnej činnosti v letectve venuje najmä konštruovaniu a stavbe lietadiel. Je autorom, alebo sa podieľal na stavbe 17 typov rôznych športových lietadiel, ktoré sa v praxi osvedčili a sú dodnes v prevádzke. On sám je držiteľom pilotnej licencie a aj vo vyššom veku je veľkým prínosom pre slovenské športové letectvo.

Veda / Výskum / Vzdelávanie:

Prof. Ing. Tobiáš Lazar, DrSc. dosahoval celoživotné vynikajúce vedecké výsledky ktoré významným spôsobom prispeli k rozvoju leteckej techniky a bezpečnosti pri riadení leteckej prevádzky. Počas svojej kariéry pedagóga na leteckých vzdelávacích inštitúciách vychoval stovky študentov v oblasti leteckej techniky, viedol viac než 30 úspešných študentov doktorského štúdia, viac než 20 docentov pri habilitácii, viac než 10 profesorov pri inauguračnom konaní, 6 doktorov vied, všetkých v oblasti leteckej techniky. Vytvoril vedeckú školu medzinárodného významu v oblasti automatizovaného riadenia lietadiel. Systematický však podporoval aj rozvoj iných vedných kategórií, ktoré prispievajú k rozvoju letectva. Napr. významným spôsobom prispel k zdokonaľovaniu riadenia leteckých trenažérov vyrábaných na Slovensku, ktoré svojím softwarovým vybavením predstihli mnohé podobné zahraničné produkty. Okrem toho v oblasti technických technológií vyvinul a aj zahraničí (Nemecko, USA) patentoval novú technológiu Lithojet, o ktorú je v súčasnosti z hľadiska ďalšieho rozvoja mimoriadny záujem.
 

Letecký priemysel Slovenskej republiky:

Spoločnosť TOMARK, s.r.o. vznikla v auguste roku 1995. Projekt vývoja a výroby športových ultraľahkých lietadiel Viper SD-4 sa realizuje na Slovensku, vo firme TOMARK, s.r.o., divízii TomarkAero v Prešove, skúsenými odborníkmi v oblasti letectva a strojárenstva. Pri jeho výrobe sú použité najmodernejšie technológie a CAD systémy, opracovávanie je realizované pomocou CNC strojov. Toto celokovové dvojmiestne ultraľahké športové lietadlo Viper SD-4, je ideálnym riešením na cestovanie, letecký výcvik a vlekanie bezmotorových lietadiel. Kvalita je dominantný faktor, preto firma venuje nesmiernu pozornosť vývojovým návrhom a dôkladnej výrobe všetkých častí lietadla. Výnimočnosť spočíva aj v tom, že Viper SD-4 je jedno z mála lietadiel, ktoré úspešne zvládlo testovanie pružnosti konštrukcie lietadla a všetkých jeho častí, tzv. Flutterové skúšky. Lietadlo Viper SD-4 je dokonalá súhra kovovej pevnosti a precíznej jemnosti. Spoločnosť TOMARK, s.r.o. od roku 2014, pracuje na ďašom vývoji a výrobe celokovového hornoplošníka Skyper GT9, čím úspešne rozširuje výrobné portfólio. Skyper GT9 je spoločný projekt a kombináciou skúseností a využitia výrobných kapacít spoločnosti TOMARK a spolupráce odborníkov vývojového tímu, z viacerých doteraz realizovaných projektov v leteckej oblasti.  Celokovový hornoplošník svojimi výkonmi a vlastnosťami vyčnieva v konkurenčnom prostredí v porovnaní s lietadlami laminátovej konštrukcie.
 

Letectvo silových zložiek Slovenskej republiky:

Poskytovanie leteckých navigačných služieb na letisku Sliač Ministerstvom obrany Slovenskej republiky pre civilnú letovú prevádzku je projekt, aký u nás doposiaľ nebol realizovaný. Dokonca v podobnom rozsahu nebol realizovaný ani v rámci členských krajín EÚ, kde je spoločná civilná a vojenská prevádzka na jednom letisku vykonávaná v súlade s článkom 7) Nariadenia ES č.554/2004 tzv. „necertifikovaným“ poskytovateľom.
 

Civilné letectvo Slovenskej republiky:

Prof. Ing. Dušan Kevický, CSc. 
Na Žilinskej univerzite v Žiline pôsobil od 1964 ako vysokoškolský pedagóg predmetov Letecká navigácia, Geografické informačné systémy a Geodézia, bol inštruktorom lietania, v rokoch 1972 - 1974 a 1981 - 1990 bol vedúcim Katedry leteckej dopravy a v rokoch 1990 -1996 bol dekanom Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov. Počas svojej pedagogickej, vedeckej i odbornej praxe bol garantom alebo spoluriešiteľom 92 projektov, štúdií a expertíz v oblasti letísk, pasportizácií miestnych komunikácií a rôznych geodetických prác.

Sieň slávy, cena za celoživotné dielo:

Plk. gšt. Ing. Ivan Bella, prvý slovenský kozmonaut
Let prvého slovenského kozmonauta sa začal pripravovať v roku 1997, na základe uznesenia vlády v rámci deblokácie ruského dlhu. Do konkurzu sa prihlásilo 32 pilotov stíhačiek. Za kozmonauta bol vybraný I. Bella. Dňa 23. marca 1998 odchádza do Hviezdneho mestečka – strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina, kde intenzívna príprava trvala 11 mesiacov (bežná je u kozmonautov 3 – 5 rokov). V auguste 1998 ho vybrali za člena hlavnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na orbitálnu stanicu Mir. Celkové náklady na prípravu a let boli 20 miliónov dolárov, ktoré boli hradené z deblokácie ruského dlhu. Kozmická loď SOJUZ TM-29 na nosiči Sojuz-U štartovala 20. februára 1999 o 5. hodine a 18. minúte nášho času z kozmodrómu Bajkonur v kazašskej stepi. Veliteľom letu bol Rus Viktor Michajlovič Afanasiev, palubným inžinierom Francúz Jean-Pierre Haigneré a I. Bella ako kozmonaut-výskumník. Po 9 minútach letu dosiahli obežnú dráhu a po 34 obletoch Zeme sa spojili so stanicou Mir. Vedecký projekt realizovaný Ivanom Bellom mal názov Misia Štefánik. Úspešne sa mu podarilo zrealizovať 4 projekty z oblasti medicíny, jeden z oblasti biológie a jeden z fyziky. Mimoriadne významným bol projekt Endotest, v rámci ktorého sa ako prvý na svete podujal na pomerne rozsiahly experiment predpokladajúci odbery krvi v zložitých podmienkach bezváhového stavu a navyše aj vo zvýšených stresogénnych situáciách. Návrat na Zem sa uskutočnil v module lode Sojuz TM-28 spolu s Genadijom I. Padalkom 28. februára 1999. Pristáli na padáku s plochou 1000 m v zasneženej kazašskej stepi a po zdravotnej prehliadke odleteli do Hviezdneho mestečka. Bellov let trval 7 dní, 21 hodín a 56 minút. Slovenská republika sa tak stala 21. štátom sveta, ktorý má svojho kozmonauta. Ivan Bella bol 385. človekom vo vesmíre. V roku 1999 mu prezident republiky prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Jeho meno nesie aj asteroid (22901) Ivanbella. I. Bella je zamestnancom Ministerstva obrany SR, v rokoch 2004 - 2007 bol pridelencom obrany SR na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Moskve s priakreditáciou v Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku a  Gruzínsku. V roku 2013 sa stal pridelencom Ministerstva obrany SR na Ukrajine.

Exkluzívny partner

aero

Generálni partneri

SAAB

Hlavný mediálny partner

RTVs

Hlavní partneri

skoda
Bratislavský kraj

Partneri

lotn
kota
kota
Interway
Cirrus
Tomark
Joker
Shark
Oris