Výsledky ankety za rok 2013

V predvečer Medzinárodných leteckých dní SIAF 2014, v piatok 29. augusta 2014, sa v Štátnej opere v Banskej Bystrici konal galavečer pri príležitosti vyhlásenia výsledkov ankety Zlaté krídla - Národná cena letectva Slovenskej republiky.
V pilotnom ročníku tejto prestížnej ankety boli ocenení:

Športové letectvo Slovenskej republiky:

Pán Marián Barus sa počas viac ako 50 ročnej činnosti v letectve venuje najmä konštruovaniu a stavbe lietadiel. Je autorom, alebo sa podieľal na stavbe 17 typov rôznych športových lietadiel, ktoré sa v praxi osvedčili a sú dodnes v prevádzke. On sám je držiteľom pilotnej licencie a aj vo vyššom veku je veľkým prínosom pre slovenské športové letectvo.

Veda / Výskum / Vzdelávanie:

Prof. Ing. Tobiáš Lazar, DrSc. dosahoval celoživotné vynikajúce vedecké výsledky ktoré významným spôsobom prispeli k rozvoju leteckej techniky a bezpečnosti pri riadení leteckej prevádzky. Počas svojej kariéry pedagóga na leteckých vzdelávacích inštitúciách vychoval stovky študentov v oblasti leteckej techniky, viedol viac než 30 úspešných študentov doktorského štúdia, viac než 20 docentov pri habilitácii, viac než 10 profesorov pri inauguračnom konaní, 6 doktorov vied, všetkých v oblasti leteckej techniky. Vytvoril vedeckú školu medzinárodného významu v oblasti automatizovaného riadenia lietadiel. Systematický však podporoval aj rozvoj iných vedných kategórií, ktoré prispievajú k rozvoju letectva. Napr. významným spôsobom prispel k zdokonaľovaniu riadenia leteckých trenažérov vyrábaných na Slovensku, ktoré svojím softwarovým vybavením predstihli mnohé podobné zahraničné produkty. Okrem toho v oblasti technických technológií vyvinul a aj zahraničí (Nemecko, USA) patentoval novú technológiu Lithojet, o ktorú je v súčasnosti z hľadiska ďalšieho rozvoja mimoriadny záujem.
 

Letecký priemysel Slovenskej republiky:

Spoločnosť TOMARK, s.r.o. vznikla v auguste roku 1995. Projekt vývoja a výroby športových ultraľahkých lietadiel Viper SD-4 sa realizuje na Slovensku, vo firme TOMARK, s.r.o., divízii TomarkAero v Prešove, skúsenými odborníkmi v oblasti letectva a strojárenstva. Pri jeho výrobe sú použité najmodernejšie technológie a CAD systémy, opracovávanie je realizované pomocou CNC strojov. Toto celokovové dvojmiestne ultraľahké športové lietadlo Viper SD-4, je ideálnym riešením na cestovanie, letecký výcvik a vlekanie bezmotorových lietadiel. Kvalita je dominantný faktor, preto firma venuje nesmiernu pozornosť vývojovým návrhom a dôkladnej výrobe všetkých častí lietadla. Výnimočnosť spočíva aj v tom, že Viper SD-4 je jedno z mála lietadiel, ktoré úspešne zvládlo testovanie pružnosti konštrukcie lietadla a všetkých jeho častí, tzv. Flutterové skúšky. Lietadlo Viper SD-4 je dokonalá súhra kovovej pevnosti a precíznej jemnosti. Spoločnosť TOMARK, s.r.o. od roku 2014, pracuje na ďašom vývoji a výrobe celokovového hornoplošníka Skyper GT9, čím úspešne rozširuje výrobné portfólio. Skyper GT9 je spoločný projekt a kombináciou skúseností a využitia výrobných kapacít spoločnosti TOMARK a spolupráce odborníkov vývojového tímu, z viacerých doteraz realizovaných projektov v leteckej oblasti.  Celokovový hornoplošník svojimi výkonmi a vlastnosťami vyčnieva v konkurenčnom prostredí v porovnaní s lietadlami laminátovej konštrukcie.
 

Letectvo silových zložiek Slovenskej republiky:

Poskytovanie leteckých navigačných služieb na letisku Sliač Ministerstvom obrany Slovenskej republiky pre civilnú letovú prevádzku je projekt, aký u nás doposiaľ nebol realizovaný. Dokonca v podobnom rozsahu nebol realizovaný ani v rámci členských krajín EÚ, kde je spoločná civilná a vojenská prevádzka na jednom letisku vykonávaná v súlade s článkom 7) Nariadenia ES č.554/2004 tzv. „necertifikovaným“ poskytovateľom.
 

Civilné letectvo Slovenskej republiky:

Prof. Ing. Dušan Kevický, CSc. 
Na Žilinskej univerzite v Žiline pôsobil od 1964 ako vysokoškolský pedagóg predmetov Letecká navigácia, Geografické informačné systémy a Geodézia, bol inštruktorom lietania, v rokoch 1972 - 1974 a 1981 - 1990 bol vedúcim Katedry leteckej dopravy a v rokoch 1990 -1996 bol dekanom Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov. Počas svojej pedagogickej, vedeckej i odbornej praxe bol garantom alebo spoluriešiteľom 92 projektov, štúdií a expertíz v oblasti letísk, pasportizácií miestnych komunikácií a rôznych geodetických prác.

Sieň slávy, cena za celoživotné dielo:

Plk. gšt. Ing. Ivan Bella, prvý slovenský kozmonaut
Let prvého slovenského kozmonauta sa začal pripravovať v roku 1997, na základe uznesenia vlády v rámci deblokácie ruského dlhu. Do konkurzu sa prihlásilo 32 pilotov stíhačiek. Za kozmonauta bol vybraný I. Bella. Dňa 23. marca 1998 odchádza do Hviezdneho mestečka – strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina, kde intenzívna príprava trvala 11 mesiacov (bežná je u kozmonautov 3 – 5 rokov). V auguste 1998 ho vybrali za člena hlavnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na orbitálnu stanicu Mir. Celkové náklady na prípravu a let boli 20 miliónov dolárov, ktoré boli hradené z deblokácie ruského dlhu. Kozmická loď SOJUZ TM-29 na nosiči Sojuz-U štartovala 20. februára 1999 o 5. hodine a 18. minúte nášho času z kozmodrómu Bajkonur v kazašskej stepi. Veliteľom letu bol Rus Viktor Michajlovič Afanasiev, palubným inžinierom Francúz Jean-Pierre Haigneré a I. Bella ako kozmonaut-výskumník. Po 9 minútach letu dosiahli obežnú dráhu a po 34 obletoch Zeme sa spojili so stanicou Mir. Vedecký projekt realizovaný Ivanom Bellom mal názov Misia Štefánik. Úspešne sa mu podarilo zrealizovať 4 projekty z oblasti medicíny, jeden z oblasti biológie a jeden z fyziky. Mimoriadne významným bol projekt Endotest, v rámci ktorého sa ako prvý na svete podujal na pomerne rozsiahly experiment predpokladajúci odbery krvi v zložitých podmienkach bezváhového stavu a navyše aj vo zvýšených stresogénnych situáciách. Návrat na Zem sa uskutočnil v module lode Sojuz TM-28 spolu s Genadijom I. Padalkom 28. februára 1999. Pristáli na padáku s plochou 1000 m v zasneženej kazašskej stepi a po zdravotnej prehliadke odleteli do Hviezdneho mestečka. Bellov let trval 7 dní, 21 hodín a 56 minút. Slovenská republika sa tak stala 21. štátom sveta, ktorý má svojho kozmonauta. Ivan Bella bol 385. človekom vo vesmíre. V roku 1999 mu prezident republiky prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Jeho meno nesie aj asteroid (22901) Ivanbella. I. Bella je zamestnancom Ministerstva obrany SR, v rokoch 2004 - 2007 bol pridelencom obrany SR na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Moskve s priakreditáciou v Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku a  Gruzínsku. V roku 2013 sa stal pridelencom Ministerstva obrany SR na Ukrajine.

Hlavní partneri

SAAB
LPS
SOITRON
digipress
MSM
Škoda

Partneri

RTVs
MANA
WebCreators
Banská Bystrica
tatratea
Akcent Nova, s.r.o.